Rok 1934 bol pre Picassa veľmi temným obdobím. Uprostred narastajúcich globálnych konfliktov (jeho rodného Španielska na pokraji občianskej vojny, fašizmu šíriaceho sa po Európe a pokračujúceho hospodárskeho poklesu v dôsledku Veľkej hospodárskej krízy) čelil aj osobným otrasom. Jeho manželka Olga Chochlová sa odmietala rozviesť a ich vzťah bol čoraz viac na hrane. Mnohé Picassove diela z tohto roku odrážajú jeho utrápený duševný stav.

Uprostred tohto obdobia nešťastia však Picasso v jeden júlový deň roku 1934 vytvoril tri veľkolepé portréty svojej neslávne známej múzy Marie-Thérèse Walterovej. Spočiatku sa Marie-Thérèse objavovala v Picassovom diele len prostredníctvom skrytých narážok. Ako však ich milostná aféra pokračovala, stala sa všadeprítomnou. Vďaka svojmu gréckemu profilu, ostrihaným blond vlasom a štíhlej postave bola ľahko identifikovateľná a predstavovala nevyčerpateľný zdroj inšpirácie. Picasso jej postavou zaplnil svoje plátna, vytesal jej tvár do sadry a svoje pocity k nej zachytil na nespočetných náčrtoch a grafikách.

Picasso na portréte využíva jasné letné svetlo a vykresľuje Marie-Thérèse v žiarivých, výrazných farbách. Je zobrazená v pokoji, s rukami prekrývajúcimi sa na vankúši. Jej tvár, naklonená dozadu, je pokojná a telo uvoľnené spánkom. Vďaka krivkám jej postavy, ktoré zaberajú väčšinu plátna, ponúka Picasso hlboko osobný a intímny pohľad na svoju milenku.

Tento portrét, ktorý vznikol v jeden nezvyčajný júlový deň, tesne pred Picassovou dlhšou prestávkou v maľovaní v roku 1935, predstavuje krátky okamih nefalšovanej radosti.